Bikoto: Dotýkame sa nekonečna

Táto kniha neprichádza ako výklad. Neponúka formu ani návod. Je priestorom, kde sa nič nežiada a predsa sa všetko môže udiať. Slová v nej nie sú odpoveďami, ale tichými dotykmi niečoho, čo nás presahuje. Dotýkame sa nekonečna nie preto, že mu rozumieme, ale preto, že sme prestali klásť medzi nás a prítomnosť otázky. Nekonečno sa tu nespája s veľkosťou, ale s jemnosťou. S tým, čo sa nedá pomenovať, no aj tak je s nami. Bikoto v tejto podobe nie je pohybom vpred, ale zotrvaním. Nie snahou niečo zmeniť, ale schopnosťou neodchádzať. A v tomto zotrvaní sa začína vynárať pokoj, ktorý nie je výsledkom, ale stavom.